Základné rozdelenie ocelí

V tomto článku nájdete základné rozdelenie ocelí na výrobu nožov a to z hľadiska zloženia ocelí.

Tiež si vysvetlíme, čo znamenajú, a ako ovplyvňujú oceľ jej jednotlivé zložky. Nakoniec sa zoznámite so základnými pojmami, ktoré môžete v rámci ocelí stretnúť.

V podstate každá oceľ obsahuje uhlík. Uhlíkové ocele však obsahujú uhlíka viac, čo sa tiež odráža na ich vlastnostiach. Majú všeobecne lepšie rezné vlastnosti, ľahšie sa opracovávajú a tiež brúsia. Veľkou výhodou je, že tieto ocele môžu byť kované, takže dosiahnete pevné a trvalé ostrie a zvyšok čepele je pružný. Nevýhodou je však väčšia náchylnosť ku korózii, takže vyžadujú väčšiu údržbu.

Ani nerezové ocele nie sú úplne korózii vzdorné a rovnako ako pri uhlíkovej oceli, je názov skôr pomocný. Medzi nerezové ocele sa počítajú tie, ktoré majú prímes chrómu 12% a viac, čo zapríčiňuje ich odolnosť voči korózii. Všeobecne vzaté sa nerezové ocele oproti uhlíkovým oceliam ľahšie otupia a horšie brúsia a sú tiež drahšie. Vyžadujú však menšiu údržbu, čo sa týka náchylnosti na skorodovanie.

Damaskové ocele sú špeciálnym druhom ocelí, ktoré sú tvorené z niekoľkých druhov ocelí. Tie sú spolu väčšinou spojené pomocou kováčskeho zvaru. Damašková oceľ je veľmi známa nielen vďaka svojim vlastnostiam, ale aj vďaka svojej kresbe. Základná kresba je určená priechodom zvaru, ktoré rozdeľujú hranice medzi oceľou. Kresbu je však možné tvoriť rovnaké ako samotnú oceľ a upravovať kombináciou kováčskeho zvárania spolu s ďalšími kováčskymi technikami.

Pri každej z nami ponúkaných ocelí nájdete takzvaný dátový list ocele . To je v podstate opis ocele. Sú v ňom uvedené teploty kalenia, popúšťania a ďalšie informácie o danom materiáli. Ďalej je tu tiež uvedené chemické zloženie ocele. Z neho je možné vyčítať vlastnosť jednotlivých ocelí.

Vysvetlíme si teraz čo znamenajú a ako ovplyvňujú oceľ jednotlivé chemické prvky v oceli obsiahnutej.

- oceľ je zliatina železa s uhlíkom, ktorého musí byť v objeme minimálne 0,3%, aby bola oceľ kaliteľná.

- prídavné (legujúce) prvky sa tiež podieľajú na prekaliteľnosti ocele.

- Vysokúhlíkové ocele obsahujú viac ako 0,5% uhlíka as rastúcim obsahom uhlíka (C) rastie aj tvrdosť ocele do cca 60 až 62HRC.

• Cr - chróm - určuje koróznu odolnosť zliatiny, odolnosť proti opotrebovaniu a kaliteľnosť; vyššie obsahy Cr ale zvyšujú krehkosť s rastúcou tvrdosťou. Od 12% Cr v oceli začína byť táto nehrdzavejúca. Čím viac Cr, tým je vyššia odolnosť proti korózii, ale absolútna nerezová vlastnosť nie je!


• Mn - mangán - zjemňuje stupeň jemnosti zrna, prispieva k prekaliteľnosti, pevnosti a odolnosti proti opotrebeniu, pôsobí deoxidačne pri tepelnom spracovaní a valcovaní; je obsahom mnohých nožiarskych ocelí.


• Mo - molybdén - formuje karbidy, predchádza vzniku krehkosti a umožňuje dosahovanie vysokej pevnosti pri zvýšených teplotách, je pridávaný do mnohých ocelí, ktoré sú kaliteľné na vzduchu, všeobecne zvyšuje pevnosť, tvrdosť, prekaliteľnosť a húževnatosť; kladne ovplyvňuje obrobiteľnosť a odolnosť proti korózii.


• Ni - nikel - sa zúčastňuje na pevnosti, koróznej odolnosti a predovšetkým na húževnatosti.


• Si - kremík - zvyšuje pevnosť a odolnosť proti opotrebovaniu a podobne ako Mn znepríjemňuje obrábanie.


• W - volfrám - zvyšuje odolnosť proti opotrebovaniu a spolu s Cr alebo Mo sa podieľa na rozvoji rýchlorezných ocelí tzv. Hi speed steels.


• V - vanád - určuje tvar a hlavne jemnosť karbidov, ktoré vytvára abrazivzdornosť, húževnatosť a prekaliteľnosť; je obsiahnutý vo veľkom množstve ocelí.


• Co - kobalt - zvyšuje pevnosť tvrdosť, dovoľuje ochladzovanie z vyšších teplôt, podieľa sa na vlastnostiach materiálu v kooperácii s ďalšími legujúcimi prvkami.

• Kalenie - je spôsob tepelného spracovania ocelí. Pri ňom sa oceľ ohreje na tzv. kaliacu teplotu, a potom sa prudko ochladzuje. Tým získava lepšie mechanické a fyzikálne vlastnosti. V prípade ocele dochádza k vzniku presýteného tuhého roztoku uhlíka v železe (tzv. martenzitu). Ten je charakteristický jemnou štruktúrou. Kalíme preto, aby sme dosiahli vyššiu, prípadne maximálnu tvrdosť výrobku alebo jeho pracovnej plochy, napríklad britu. Kalená súčasť má vyššiu tvrdosť, stráca však húževnatosť a preto sa stáva krehkejšou.


• Popúšťanie - je tepelné spracovanie ocele, počas ktorého sa vhodným ohrevom ovplyvňujú jej vlastnosti, najmä sa odstraňuje vnútorné pnutie po predchádzajúcom kalení. Oceľ sa takmer vždy po kalení popúšťa. Vykonáva sa pomalým ohriatím materiálu na tzv. popúšťaciu teplotu, ktorá je nižšia ako teplota kritického bodu, tj bez fázových a štruktúrnych premien. Obvykle sa vykonáva v tzv. popúšťacích peciach.


• Tvrdosť - je mechanická vlastnosť materiálu, vyjadrujúca odpor proti vnikaniu skúšobného telesa do povrchu. Meria sa prístrojmi zvanými tvrdomermi. Najčastejšie je tvrdosť vyjadrená číslom. HRC je skúška tvrdosti podľa Rockwella, ktorá patrí medzi statické skúšky tvrdosti materiálu. Spôsob jej prevedenia je popísaný a ujednotený normou ČSN EN ISO 6508-1. Princíp: skúšobné teleso – indentor – vplyvom presne stanoveného zaťaženia vniká do skúmaného materiálu, pričom sa z miery deformácie povrchu tohto materiálu (meria sa hĺbka vtlačenia skúšobného telieska) určuje jeho tvrdosť. Indentorom je diamantový kužeľ s vrcholovým uhlom 120°, v tomto prípade skúška prebieha pri zaťažovaní silou 1471 N.

Všetky, nami dodávané ocele sú v surovom, nezakalenom stave, a nie sú nijako teplotne upravené! Nezakalená oceľ je možné opracovávať, zatiaľ čo zakalená oceľ je už tvrdá a krehká a opracovanie je zložité.

Veríme, že vám naše základné rozdelenie ocelí pomohlo a že sa vďaka nemu rozhodnete pre tú správnu oceľ, ktorá vám bude najviac vyhovovať pre váš projekt.